O presvedčeniach VIERA BELOVIČOVÁ
05.11.2014 01:45O presvedčeniach
VIERA BELOVIČOVÁ
www.zivotnaozaj.sk
Akýsi muž našiel orlie vajce a podložil ho do hniezda sliepke. Orlík sa vyliahol spoločne s
kurčatami a vyrastal medzi nimi. Veril, že aj on sám je domáca sliepka. Veselo kotkodákal,
natriasal si krídla, hrabal sa v hline a hľadal dážďovky a chrobáky. Roky plynuli a orol
zostarol. Jedného dňa si všimol, ako v oblakoch plachtí s majestátnym pôvabom nádherný
vták. Starý orol ho sledoval s posvätným úžasom. “Kto je to?” opýtal sa jednej sliepky. “To
je orol, kráľ všetkého vtáctva,” odpovedala. “Nebolo by úžasné, keby sme sa dokázali tak
ako on vznášať na nebi?” nadchol sa orol. “Nech ťa ani nenapadne na niečo také vôbec
pomyslieť!” odsekla sliepka. “Ty a ja sme predsa sliepky!” A tak už na to orol nikdy ani
nepomyslel. Žil a zomrel v presvedčení, že je sliepka.
ANTHONY DE MELO: PIESEŇ O VTÁKOVIVIERKA BELOVIČOVÁ O presvedčeniach
September 2014
A takto nejako žijeme svoje životy aj my, ľudia, veriac tomu, že na viac nemáme. Keď sme boli malé
deti verili sme, že sa môžeme stať tým, či oným, že môžeme mať v živote všetko, na čo si
spomenieme, že môžeme byť kozmonautom, či pilotom lietadla. Že môžeme mať krásny
dom, rýchle auto, že môžeme robiť čokoľvek.
Kam sa to všetko podelo? Kde sú Vaše sny? Koľké z nich sa vám v živote naplnili?
Prečo sa Vám nepodarilo to či ono? Prečo nemáte stále dostatok peňazí, dostatok času, či
zdravie? Prečo nemôžete robiť prácu, ktorá by vás napĺňala? Prečo nemôžete žiť v skvelom
partnerskom vzťahu? Prečo nemôžete lietať ako ten orol?
Kladiete si tieto otázky? Alebo si ich už ani nekladiete, už ste rezignovali? Myslíte si, že nech
robíte, čo robíte, výsledok sa nedostavuje? Alebo ste presvedčení, že to všetko patrí iba
vyvoleným a vy k nim nepatríte?
Sama som bola na tom veľmi podobne. Skúsila som rôzne metódy, aby som sa dostala
k svojim túžbam. Niekedy sa zdalo, že to na chvíľu funguje, a potom bum, zasa po starom.
Sledovala som ľudí, ktorým sa to podarilo. Snažila som sa ich kopírovať, robiť veci presne tak,
ako robia oni. Prečo som ja mala iný výsledok? Chodila som na semináre, čítala som knihy,
kde autori radili, čo robiť, ako robiť, aby nastala vytúžená zmena. Robila som a zmena
nenastala. Naopak, iba sa vo mne utvrdzovalo presvedčenie, že to nie je pre mňa. Že veci
nerobím dosť dobre, že tomu nevenujem dostatok času, že nie som dosť dobrá.
V kútiku srdca som však stále verila tomu, že raz túto záhadu vyriešim. Zdala sa síce príliš
zložitá, a tak som očakávala zložité riešenie. „Určite to nebude jednoduché“, bolo jedno
z mnohých presvedčení, ktoré som nosila ukryté v sebe.
Presvedčenia, ktoré máme vo svojom vedomí, ale aj tie, o ktorých nevieme, môžeme
povedať, že sú v našom nevedomí, hrajú v našom živote významnú úlohu. Všetko, o čom
sme presvedčení sa odráža v našom živote. Ste presvedčení, že to nie je pravda? Potom sa
toto presvedčenie odrazí vo vašom živote. Čo to znamená? Ukážem vám to na príklade.
Robím nejakú prácu a dostávam za ňu nejakú odmenu. Iný človek robí presne tú istú prácu
ako ja a dostáva za ňu vyššiu odmenu. Hnevám sa, nepáči sa mi to, nadávam na šéfa, na
vonkajšie okolnosti, celé sa mi to javí ako nespravodlivé, avšak nič sa nezmení. Stále robím
rovnakú prácu za menej peňazí. Možno si prečítam v nejakom článku, že musím ísť za šéfom,
porozprávať sa s ním, vysvetliť mu to a situácia sa zmení. Možno som odvážna a skutočne to
urobím. Možno som menej odvážna a situáciu iba prehrávam vo svojej hlave. Nech urobím
tak či onak, situácia sa nezmenila. Stále zarábam menej ako môj kolega na rovnakom poste.
Mám toho plné zuby a tak sa rozhodnem zmeniť prácu. Z pôvodnej práce dám výpoveď VIERKA BELOVIČOVÁ O presvedčeniach
September 2014
a zamestnám sa v inej firme. Zo začiatku to tam vyzerá úplne inak, cítim sa docenená, práca
ma baví. Po pol roku nastúpi nový kolega a situácia sa mi zopakuje. Kolega zarába viac ako ja.
Že vám to je nejaké povedomé, že ste už niečo podobné v živote zažili? Nemusí to byť iba
v práci, môže to byť v partnerských vzťahoch, či iných oblastiach nášho života.
Možno sa vám to bude zdať neuveriteľné, avšak dôvod, prečo tomu tak je, je ukrytý v našich
presvedčeniach, v presvedčeniach, ktoré nosíme v sebe, vo svojich bunkách. Vôbec o tom
nemusíme vedieť, to znamená, presvedčenie môže byť na nevedomej úrovni, môže tam byť
ukryté napríklad, „ja si zaslúžim iba takú odmenu, z ktorej môžem prežiť“. Alebo iné
presvedčenie „bohatí nie sú šťastní“. Toto presvedčenie môže byť v našom vedomí, viem
o tom, že ho mám, iba si neuvedomujem akú rolu zohráva v mojom živote. Chcem byť
šťastný a preto sa bránim akejkoľvek hojnosti vo svojom živote. Všetko funguje automaticky,
nemusím s tým robiť vôbec nič, stačí, keď to vo svojom vnútri tak mám. Vesmír už zariadi,
aby som nebola bohatý, pretože si to neželám. Vyplní moje prianie do bodky. Je to
začarovaný kruh.
Keď pripustíte, že vo vašom živote sa všetko deje chaoticky, že to nijako neviete ovplyvniť,
keď ste presvedčení, že ste obeťou iných, všetko vo vašom živote bude odrážať toto vaše
presvedčenie. To znamená, že sa vám to v živote bude naozaj diať práve tak, ako ste
presvedčení, že to je. Keď máte presvedčenie, že Boh existuje, vo vašom živote sa bude
odrážať toto presvedčenie. Keď máte presvedčenie, že Boh neexistuje, vo vašom živote sa
bude odrážať toto presvedčenie. To znamená, že všetko, čo sa vám bude diať bude
dokazovať, že vaše presvedčenie je pravdivé. Rozumiete? Nie naopak. Nedejú vám veci a vy
si z nich utvárate presvedčenie. Naopak. Máte presvedčenie a preto sa vám dejú veci.
Vyskúšajte, za to predsa nič nedáte. Ak robíte veci stále rovnakým spôsobom, nemôžete
očakávať iný výsledok.
Prečo to neviete? Prečo ste to vo svojom živote ešte nevypozorovali? Pretože niektoré
z vašich presvedčení sú ukryté hlboko vo vašom nevedomí. Neviete, že sú tam. Môžu to byť
presvedčenia generačné, kolektívne, ktoré si nesú celé generácie ľudí, prípadne celé národy,
neuvedomujúc si ich. Začneme však s tými jednoduchšími, s tými, ktoré sme získali, ktoré sú
na povrchu, o ktorých možno dokonca vieme, iba sme nevedeli, akú dôležitú úlohu zohrávajú
v našom živote.
Možno si kladiete otázku, prečo by ste tomuto celému mali veriť? Správna otázka, dobre
rozmýšľate, prečo? Prečo ste sa dostali v čítaní až sem? Preto, že ste nespokojní. Pretože
hľadáte vo svojom živote niečo, čo sa vám doteraz nepodarilo nájsť. Preto, že nie ste šťastní.
Keby ste boli šťastní, spokojní, žili naplnený život, nič by vás nedonútilo začítať sa do
takéhoto e-booku. Prečo by ste to robili? Riešením nebude, že teraz zahanbene prestanete VIERKA BELOVIČOVÁ O presvedčeniach
September 2014
čítať. Riešením bude, že si z tohto e-booku niečo pre seba odnesiete. Že si dovolíte vyskúšať
niečo, čo ste možno ešte nikdy nevyskúšali. Že si dovolíte pripustiť niečo, čo ste ešte nikdy
nepripustili. Že si dovolíte byť zasa hraví, ako malé deti, že si dovolíte zasa experimentovať
v živote. Dieťa by sa nikdy nenaučilo chodiť, čítať, písať, rozprávať, keby si nedovolilo
experimentovať, skúšať, keby si nedovolilo chyby a omyly. Nabádam vás k tomu, aby ste sa
zasa na chvíľu vrátili do detských topánok a začali si život užívať ako malé deti. Že vy ste
dospelí a to sa nepatrí, že čo by si o vás pomysleli iní, že ako by ste potom vyzerali? To vaše
presvedčenia hrajú rolu vo vašom živote. Držia vás v hrsti, pretože im to dovolíte. Riadia váš
život a nútia vás žiť ho tak, ako ho možno vôbec žiť nechcete. Skúste si všimnúť, čo sa vám
rodí v hlave, keď toto čítate? Sú to presne tie presvedčenia, o ktorých sa tu zmieňujem.
Zastavte sa, uvedomte si ich, napíšte si ich. Že to bude vyzerať smiešne? No a? Dovoľte si byť
smiešni. Sami pred sebou, nikto iný vás predsa nevidí.
Keď som si vyskúšala na sebe, akú veľkú rolu hrajú v našom živote naše presvedčenia,
rozhodla som sa skúsiť to na viacerých ľuďoch, na mojich blízkych, ktorí boli ochotní sa
otvoriť tomuto experimentu.
Kamarátka mala veľké problémy v manželstve, je to jej druhé manželstvo. Aj keď sa na
začiatku všetko javilo inak, ako prvý krát, zasa prišla k bodu, keď nevedela ako ďalej.
Rozmýšľala nad rozvodom. Pozvala som ju ku mne, povedala som jej o svojom úmysle a ona
ochotne súhlasila byť „pokusným králikom“ v mojom experimente. To, čo som jej kázala
urobiť, bolo povedať všetko, čo jej zíde na um o partnerovi. Všetko, čo na ňom vidí
negatívne, čo jej vadí, čo jej prekáža, čo ju zraňuje, čo je pre ňu bolestné. Ja som iba
počúvala, zapisovala a hľadala spoločného menovateľa, nejaké presvedčenie, ktoré je za tým
všetkým ukryté. To presvedčenie sme spoločnými silami našli. Bolo tam a riadilo jej život.
Pripustila, že by to tak mohlo byť. Toto presvedčenie sme jednoduchým procesom zmenili
a vdýchli život novému, oveľa zdravšiemu presvedčeniu, ktoré od toho dňa začalo v jej živote
fungovať. Po týždni mi s nadšením volala. To nemôže byť pravda, ja tomu nemôžem uveriť.
Naozaj to funguje. Všetko sa začína meniť. On sa správa ako na začiatku nášho vzťahu.
„Dobre si to všimni, či naozaj tak veľmi zmenil svoje správanie“, bola moja odpoveď, „alebo
si ty zmenila postoj k jeho správaniu?“. Po ďalšom týždni mi volala, rovnako nadšená, že je
to kombinácia oboch, prestali jej vadiť veci, ktoré jej vadili, nevie síce prečo, ale stalo sa to
a manžel sa stal otvorenejší, spontánnejší, viac ochotnejší pomôcť jej. Bola nadšená. Po
mesiaci vravela o tom, ako prišlo ku konfliktu, vyriešili ho a ona zostala stále vo svojom
pozitívnom naladení.
„Prečo som to nerobila skôr?“, znela jej otázka.
„Prečo?“, možno sa pýtate aj vy. Sme zvyknutý na negatívne naladenie. Všade sa na nás valia
negatívne správy, keď stretneme svojich známych, raz dva zavedieme reč na to, čo sa stalo
zlé. Nevedomky sa takto udržujeme v negatívnych vibráciách. Keď zažijeme niečo pozitívne,
táto energia sa z nás rýchlo vytratí, nevieme si ju udržať. Múdre knihy vravia, aby sme sa VIERKA BELOVIČOVÁ O presvedčeniach
September 2014
obklopili ľuďmi, ktorí majú vyššie vibrácie, to znamená sú pozitívnejšie naladení. My však
okolo seba takých ľudí nemáme a tak nevieme, ako by sme to urobili.
Z vlastnej skúsenosti môžem popísať množstvo presvedčení, ktoré som ja ukrývala vo svojich
bunkách. Zhruba pred 20 rokmi som sa začala zaoberať pozitívnym myslením. Prečítala som
si knihu Moc podvedomia, od Murphyho a uverila som jej. Dávalo mi to všetko hlboký
zmysel, pretože keď som bola malá bola som svedkom tejto príhody:
Išli sme s babičkou z obchodu, tak ako každý deň a stretli sme tetku Maru. Tetka Mara bola
ešte staršia ako naša babička a naša babička ju mala vo veľkej úcte. Vždy keď sme ju stretli,
babička sa s ňou zarozprávala a naša cesta sa tak výrazne predĺžila. Nám to samozrejme
nevadilo, mali sme každý svoj balíček cukríkov, boli sme štyria, ja, brat a dve sesternice,
mohli sme vystrájať, čo sa nám páčilo. Keď sme sa s tetkou Marou rozlúčili, babička nám
začala rozprávať tento príbeh:
Raz, keď babička s dedkom boli ešte mladší, chodievali na náboženské púte do iných miest.
Mama tetky Mary v staršom veku trpela tým, že jej nad okom začal rásť akýsi nádor. Ten
nádor bol taký veľký, že už na oko ani nevidela. Niekto jej z púte priniesol svätenú vodu, ona
si nádor potierala a nádor sa začal zmenšovať, až napokon zmizol. Tetke Mare tiež ako
prichádzala do staršieho veku začal rásť na oku rovnaký nádor. Už nevládala ísť na púť a keď
sa dozvedela, že babička s dedkom idú, poprosila ich, aby jej priniesli svätenú vodu z púte.
Dala im malú fľašku od rumu, aby do nej nabrali tej zázračnej vody. A oni tak urobili, lenže po
ceste naspäť nedali pozor, fľaška sa rozbila a bolo po zázračnej vode. Babička bola nešťastná,
dedko ten nelenil, zobral druhú fľašku a nabral do nej obyčajnú vodu zo studne. Babička bola
veľmi pobožná a nechcela pripustiť takýto hriech, ale dedko sa nedal a odniesol vodu tetke
Mare. Tetka Mara mysliac si, že sa jedná o zázračnú vodu, začala si nádor potierať a on sa
podľa očakávania začal zmenšovať, až napokon celý zmizol. Babička sama nechápala,
rozprávala nám to z údivom, a zavŕšila to múdrym, keď to tak Pán Boh chcel, tak sa stalo.
Babka to povedala a babka nikdy neklamala. Bola to pre mňa obrovská záhada.
A teraz zrazu čítam knihu „Moc podvedomia“ a nachádzam vysvetlenie. Vraj to tak funguje.
To čomu veríme, je aj našou realitou. Tak preto, ona tomu verila a preto sa jej to stalo. Vau,
to je úžasné.
Ale ak to je pravda, potom môžem hocičo, stačí tomu iba uveriť. No to musím vyskúšať,
povedala som si. Musím uveriť niečomu, čo by sa nemohlo za žiadnych okolností stať. Čo
také by to mohlo byť. Napadlo ma. V práci sa blížil termín športových hier, čo tak zvíťaziť
a vyhrať pohár prednostu. Ak sa to podarí, tak potom to je všetko pravda, to bude dôkaz.
Nikdy ešte nevyhrala žena, pretože ženy a muži mali rovnaké bodovanie a muži predsa len
bežia rýchlejšie, či lepšie strieľali. A okrem toho, k športu nemám najbližšie, vzduchovku som
ešte nikdy v ruke nedržala, a pri hode granátom na cieľ som netrafila ani kruh, v ktorom bol VIERKA BELOVIČOVÁ O presvedčeniach
September 2014
cieľ umiestnený. Keby som teraz vyhrala...... A tak som sa na to dala. Tak, ako písala kniha.
Predstavovala som si, ako mi prednosta blahoželá a odovzdáva pohár, a už som cítila ten
pocit, ktorý pri tom zažívam. Bolo nás 120 súťažiacich. Naplánovala som si stratégiu na beh,
ten som ako tak ovládala, poviem kamarátke, aby bežala so mnou, ona dobre beží, potiahne
ma. V deň D vravím kamarátke, a ona na to, nie, ja s Tebou nepobežím, ja chcem vyhrať,
musím bežať s niekým, kto potiahne mňa. Hm, stratégia nevychádzala, tak čo už, ku komu
ma dajú s tým pobežím. Keď vyhlasovali výsledky v behu, kamarátka nemohla uveriť, ja
a prvá???? Ako sa to mohlo stať. Stalo sa. Druhá disciplína streľba vzduchovkou, vzduchovku
som síce ešte v ruke nedržala, ale to ma rýchlo naučili. Mieriť do stredu a páliť. A čuduj sa
svete. Prvá. Už zostával len hod granátom. To už som bola v takom vytŕžení, ruky sa mi triasli
a granát sám vyletel na miesto, kde mal. Skončila som tretia. Keď to všetko porota spočítala
výsledok bol 1. miesto pre mňa. Prednosta mi gratuloval a podával pohár presne tak, ako
v mojich predstavách. V miestnych novinách sa objavila onedlho práve táto fotka, obrázok,
ktorý som videla na svojej vnútornej obrazovke, prednosta mi odovzdáva pohár a gratuluje.
Ten pocit, ktorý som zažívala neviem opísať. Nebol to iba pocit víťazstva v športových hrách,
bol to obrovský objav, o tom , ako myseľ funguje. To je neuveriteľné. A som na to sama.
Mala som chuť to vytrúbiť všetkým do sveta. Čo by povedali, určite by neverili, oni ani knihu
nečítali. Som na to sama. Nevadí, ale pochopila som, „všetko je v hlave“. A tak sa to všetko
vlastne začalo. Nebolo ešte „Tajomstvo“, neboli kurzy.
Opatrne som sa snažila niečo z knihy povedať kamarátke. Pozrela na mňa, hneď som
pochopila, tadiaľto cesta nevedie. Musím si to nechať iba pre seba.
A čo ak je to všetko inak, ako som si doteraz myslela? Moja myseľ nechápala, rodili sa nové
a nové otázky. Ako to je možné, funguje to a ľudia to nevyužívajú. Prečo? Je na tom niečo
zlé? Hm, nevedela som odpovede na otázky, ale táto „hra“ sa mi zdala taká úžasná, že som
sa rozhodla žiť život takto. Som tvorca, môžem tvoriť všetko, čo si želám. Keď som spätne
spomínala na mnohé udalosti zo svojho života, ktoré sa mi v ňom odohrali, zistila som, že to
vlastne fungovalo už dávno, iba som to robila nevedome.
Keď sme boli mladá rodinka, bývali sme v byte na ôsmom poschodí a mali sme výhľad do
záhradkárskej osady. Od jari do jesene som stála na balkóne a snívala o tom, že raz v tej
osade budem mať záhradku. Bolo to pre mňa nemožné, pretože tie záhradky stáli toľko
peňazí, že keby sme ich aj mali, boli dôležitejšie veci, ktoré sme k živobytiu potrebovali.
Napriek tomu som nechala svoju myseľ lietať v predstavách, že tú záhradku tam mám. Raz
som zavolala manžela a povedala mu o svojej túžbe, hovorila som spôsobom, ako by to už
bolo. Cítila som sa už v tej záhradke. Manžel nechápal moje nadšenie, ale iba prikyvoval, áno,
áno, raz tam určite budeme mať záhradku. O rok, o dva, nepamätám si presne sa mi dostala
do uší informácia, že za pôvodnou záhradkárskou osadou sa buduje nová záhradkárska osada VIERKA BELOVIČOVÁ O presvedčeniach
September 2014
a pozemky sa predávajú za zlomok ceny pôvodných záhradiek. Za krátku dobu som prvý krát
stála na hrudách svojej vlastnej záhradky.
Keď som o tom premýšľala, uvedomila som si, že aj túto realitu som sama vytvorila. Presne
podľa knihy „Moc podvedomia“, hoci som vtedy o tom nemala tušenie.
Obrovské nadšenie, ktorým som bola zaplavená mi diktovalo, čo by som ešte chcela. Chcem
aby sme išli na dovolenku letecky, celá rodina, so stravou, so známymi. Boli sme tam. Chcem
domček, so záhradou, s terasou, okolo ktorej budú červené ťahavé ruže, a pocit šťastia pri
tejto predstave. Predstava ako ráno vybieham do záhrady, bosá behám po tráve, voniam
kvety, pozorujem motýle, počúvam vtákov.
A zrazu sa stalo niečo nepredvídané. Niečo, čo ma zaskočilo. Manžel veľmi vážne ochorel
a po krátkej dobe zomrel.
Cítila som sa vinná, nejakým spôsobom som na tom niesla vinu. Nevedela som presne ako,
ale bola som vinná. Pomaly mi to dochádzalo. Hrala som sa na Boha. Myslela som si, že
všetko môžem. A teraz ma Boh potrestal. Aby mi ukázal, ako sa veci naozaj majú. Plná
strachu som sa vrátila k svojej bývalej realite. Presvedčenia ukryté hlboko vo mne žili svoj
vlastný život. „Nemáš právo, nezaslúžiš si, po smiechu prichádza plač, najprv povinnosti,
potom zábava“....a ďalšie a ďalšie, mohla by som ich sypať ako z rukáva.
Červíček strachu ma stále viac a viac nahlodával. Nech som robila, čo robila, stále tam bol.
A prinášal starosti. Afirmácie sa mi začali zdať prázdnymi rečami. Videla som, že realita je iná.
Moja vnútorná realita. A z nej strach. Nedalo sa pozitívne myslieť. Lenže ja som už vedela, že
vonkajší svet je odrazom vnútorného sveta. To znamená, že je iba otázkou času, kedy sa
tento strach prejaví v mojom živote. Pocit viny a zasa strach.
Prišla „cesta“ a s ňou vyslobodenie. Na jednom z procesov som prišla na to, že v nevedomí
mám ukrytý silný program. Keď sme boli malí, často som počúvala „no len sa smejte, veď vy
budete plakať“. Smiať sa, radovať sa, byť šťastný, to všetko sa nesmie, po tom všetkom
prichádza plač a nešťastie. Tak preto, keď som mal byť šťastná, cítila som sa vinná. Vinná
z toho, že mám všetko to, čo som chcela, že už nikam nemusím, iba to žiť a radovať sa. Ale
veď to ja nesmiem. Veď potom by prišiel plač. Čo teraz, čo s tým.
Dávnejšie som počula o programoch v hlave. Nevenovala som tomu zvláštnu pozornosť, už
som síce veci neodmietala, ale ani som všetky nebrala. Musela som však uznať, že niečo na
tom bude. Bude tam program.VIERKA BELOVIČOVÁ O presvedčeniach
September 2014
Programy – presvedčenia na všetko, čo sa nám v živote deje. Niektoré sú silnejšie a iné
slabšie. Niektoré sa dajú pretransformovať iba tým, že si ich uvedomíme a niektoré nejdú
a nejdú. To sú asi tie vírusové. Ako v počítači. Na niektoré iba klikneš a sú fuč. A niektoré,
nech robíš, čo robíš, oni sa šíria a sú stále väčšie.
Začala som viac rozmýšľať o tom, ako to všetko naozaj je. Už Freud, slávny psychoanalytik
prišiel na to, že vedomie je najmenšia horná časť trojuholníka, väčšia časť je podvedomie
a úplne najväčšiu spodnú časť tvorí nevedomie. Nevedomie znamená, že nevieme, kedy, čo
a kde sa nám zapísalo do tejto časti. Ale je to tam a riadi to naše životy.....
Freud ukázal, že nevedomie je základom všetkého duševného prežívania. Toto zásadné
spochybnenie vlády rozumu a vedomia a existencia nevedomia znamená pre ľudí zneistenie,
že totiž človek nie je pánom vo svojom vlastnom dome, že jeho city a fantázie sa nedajú
ovládať silou rozumu.
Isté je, že nech sa deje vo vonkajšom svete, to znamená v našom živote čokoľvek, deje sa to
preto, že to je ukryté vo vnútri v nás. Je to odrazom toho, čo je v nás. Tak, ako zrkadlo. Keď
sme strapatí a chceme sa učesať, v zrkadle to nepôjde. Presne tak isto, keď sme s niečím
nespokojní, vo vonkajšom svete to zmeniť nevieme a nemôžeme, môžeme to zmeniť iba
v sebe. VIERKA BELOVIČOVÁ O presvedčeniach
September 2014
Ak prijmeme túto životnú filozofiu, náš život sa už iba jej prijatím začne meniť k lepšiemu.
Zrazu si uvedomíme, že nikto nemôže ovplyvniť to, čo sa nám deje, iba my sami. My sme
zodpovední za to, aký život žijeme. Nemôže za to sused, ani vláda, ani svokra. Môže sa to
zdať frustrujúce, ale je to aj oslobodzujúce, pretože iba ak by za to mohol sused, musí sa
zmeniť sused, aby sa zmenila situácia. A ako suseda donútime, aby sa zmenil? To by asi
nešlo. Ak za to môžeme my sami, tak potom môžeme zmeniť sami seba a situácia sa zmení.
Vo väčšine prípadov stačí, ak ku situácii zaujmeme tento postoj. To znamená prijmeme ju.
Sama v sebe som objavila veľa presvedčení, ktoré mi bránili žiť život, aký som túžila žiť. Tieto
presvedčenia som niekedy objavila iba tak náhodne, niekedy v procesoch cesty. Proces
zmeny presvedčenia je pomerne jednoduchým procesom. Popíšem Vám proces o mojich
presvedčeniach v hojnosti, ktorý sa mi javí byť zásadný. Objavila sa spomienka a ja som sa
do tejto spomienky ponorila.
Bola som maličké dievčatko, nemala som ešte ani tri roky. Bývali sme u babky na dedine
a maminkina sestra bývala asi o domov ďalej. Bol pekný letný deň a my sme boli u tety
s rodičmi. Dospelí sa zrejme rozprávali a ja som sa hrala s hračkami, ktoré mali pohodené
vonku. Mnohé z tých hračiek som mala aj ja. Jedna, ktorú som nemala zaujala moju
pozornosť. Bola to čierno biela plastová mačička, ktorá mala bruško ako harmoniku a keď sa
naťahovala vydávala nejaký zvuk. Neustále som ju naťahovala a sťahovala a keď rodičia
zavelili, že odchádzame, zobrala som mačičku a išli sme. Mala som ju v ruke, neukrývala som
ju, nepokladala som za zlé, že si ju beriem so sebou. Rodičia zaujatí rozhovorom si to
nevšimli. Prišli sme domov, usadila som sa na chodníku a začala mačičku naťahovať. Zvuk
mačičky ich vytrhol zo zaujatia a oni si uvedomili, že som si mačičku zobrala so sebou.
Nasledoval hnev, obvinenie, že som mačičku ukradla, že nepatrí mne, že sa musia za mňa
hanbiť a poslali ma samú naspäť k tete vrátiť mačičku. Nechápala som, čo zlé som urobila.
Išla som sama späť, cítiac sa nemilovaná, nepochopená, opustená a zahanbená.
Presvedčená, že nemôžem dôverovať sama sebe, pretože splnenie mojich túžob mi môže
priniesť práve túto osamelosť, nemilovanosť a v mojom detskom svete možno aj smrť,
pretože to, keď malé dieťa nie je milované rodičmi sa rovná pre neho smrti. Cesta k tete sa
mi zdala nekonečná. Bála som sa ísť sama. Keď som tam prišla, prepchala som mačičku cez
ich bránu a odišla. Rodičia ešte dodatočne vysvetľovali za mojej prítomnosti iným dospelým,
ako ma vychovávajú, pretože ja by som si dovolila iba tak niečo ukradnúť z dvora iných.
Tento zážitok vo mne vyvolal celú radu presvedčení. Splnenie mojich túžob sa môže rovnať
smrti. Moje túžby ma vedú k osamelosti, nemilovanosti a opustenosti. Za moje túžby sa
musím hanbiť. Nemôžem mať to, čo chcem, nie som na to dosť dobrá. Musím sa uspokojiť
s tým, čo sa mi ponúka, hojnosť prináša utrpenie. To, čo mi prináša radosť nemôžem robiť,
pretože za tým príde utrpenie a bolesť. VIERKA BELOVIČOVÁ O presvedčeniach
September 2014
Banálny zážitok z detstva, ktorý bol v mojom živote určujúci. Už nikdy odvtedy som nebola
bezstarostným dieťaťom. Vedela som, že moje vlastné telo ma klame a musím dôverovať
tomu, čo hovoria druhí, nie sama sebe. Tento zážitok sa zapísal do mojich buniek spolu
s presvedčeniami a žil svojim vlastným životom.
Nastal čas toto staré presvedčenie transformovať na nové presvedčenie, ktoré bude ma
bude v živote podporovať. Diktovala mi ho moja intuícia, a znelo:
„Všetka hojnosť vesmíru patrí tebe. Stačí iba natiahnuť ruku a všetko ti leží pri nohách.
Všetka hojnosť prúdi k tebe, je tu pre teba. Všetko je stvorené preto, aby si to užívala
v hmotnom svete. Máš hojnosť v peniazoch, láske, zdraví, žiješ naplnený a šťastný život.
Preto si sa sem narodila. Ukazuješ iným, že to všetko je aj pre nich. Ukazuješ im cestu, ako
sa napojiť a žiť v prúde hojnosti. Si milovania hodná taká, aká si, so všetkými svojimi
túžbami, vlastnosťami a presvedčeniami. Všetko, čo tu je je tu pre teba. Si božie dieťa, si
časť boha, si tvorcom. Ľúbim Ťa. Si hravé, spontánne dieťa, ktoré zažíva svet, prišla si sem
preto. To je zmysel tvojho života, máš plné právo a povinnosť užívať si matériu.“
Ako znie vo vás toto nové presvedčenie. Súhlasíte s ním, alebo niečo vo vašom vnútri kladie
odpor? Ak niečo kladie odpor, znamená to, že váš život riadi nejaké presvedčenie.
Ak ste prišli až sem a ste ochotní dôverovať svojim túžbam a pocitom, pozývam vás na cestu
objavovania a transformovania vašich presvedčení v oblasti lásky, zdravia, vzťahov, hojnosti.
—————
